.

Нові джерела з історії православної церкви (реферат)

Язык: украинский
Формат: реферат
Тип документа: Word Doc
0 2224
Скачать документ

Реферат на тему:

Нові джерела з історії православної церкви

В кінці ХІХ на початку ХХ століття промисловість Угорщини розвивалася
швидкими темпами, закарпатські землі використовувались як сировинний
придаток для угорських підприємств. У руках селян зосереджувалось
близько 32 % земельних площ краю [1]. Селяни змушені були платити велику
кількість податків, загальна сума яких становила 5 млн. 966 тис. крон на
рік [2]. У 1870 р. починається еміграція в Америку. Причин переселення
було декілька: одна із головних – важке матеріальне становище, посилення
мадяризації, збільшення кількості населення, збільшення попиту на робочу
силу в іноземних державах. Здебільшого закарпатці емігрували до США,
Канади, Бельгії, Австралії, Бразилії. В США у штатах Пенсільванія,
Нью-Йорк, Огайо, Нью-Джерсі, Меріленд, Іллінойс утворилися окремі
церковні громади. Щоб не втратити велику частину вірників, Мукачівська
греко-католицька єпархія відправляє у місця закарпатської еміграції
уніатських священиків, які засновують церковні товариства, будують
церкви. Перший священик-закарпатець в США був о. М. Зубрицький, після
нього до Америки прибули о. І. Запотоцький, о. О. Дзюбай, о. М. Стецович
із Мукачівської єпархії, в 1889 р. – о. О. Товт із Пряшівської єпархії,
о. Г. Вислоцький, о. С. Яцкович [3].

В 1894 р. в Америці було вже 30 священиків, вони приїхали із трьох
греко-католицьких єпархій: Львівської, Мукачівської і Пряшівської. 17-29
жовтня 1890 р. за ініціативи о. О. Товта у м. Вількес-Барре в
Пенсільванії відбулися збори всіх священиків. Було прийнято наступні
рішення: 1) Просити Львівського митрополита, Мукачівського і
Пряшівського єпископів призначити в Америку єпископа-вікарія; 2)
Об’єднати всі руські общини і братства; 3) Заснувати власне періодичне
видання.

Згідно постановам із Риму греко-католицькі священики повинні були
підкорятися римо-католицьким єпископам, якщо в їхній єпархії не було
греко-католицького владики. Римо-католицькі єпископи різко виступили
проти того, щоб в їх єпархія служили одружені священики, вони навіть
ставили під сумнів правильність унії. Після декілька річної боротьби і
листування з римським престолом закінчилося все тим, що
греко-католицьким одруженим священикам наказали повернутися в Старий
край. Це викликало обурення як простих вірників так і священиків, вони
вирішили вийти з унії і повернутися до православ’я. Церковна громада в
Міннеаполісі, якою очолював о. О. Товт налагодила зв’язки з православним
руським єпископом Володимиром, що проживав в Сан-Франциско. Він приїхав
24 березня 1891 р. в Міннеаполіс і приєднав перший уніатський приход у
США до православ’я [4].

Таким чином важке соціально-економічне становище, що вилилося в масову
еміграцію в США призвело до того, що велика частина вихідців із нашого
краю перейшли у православ’я за океаном, а потім, повернувшись на
батьківщину занесли цей рух на Закарпаття та Пряшівщину. Цьому також
сприяла невелика книга о. О. Товта „Где искати правду”, яка потрапила з
США разом з емігрантами і сколихнула місцеве населення. Крім того
відродженню православної церкви сприяло ще ряд причин.

Православний рух вперше проявився на Пряшівщині у с. Бехерово, де у 1902
р. народ почав відкрито переходити у православ’я [5]. Незабаром у
с.Великі Лучки біля Мукачева селяни оголосили про свій намір покинути
унію, їх очолив І. Газій, що повернувся з США і привіз книгу о. А. Товта
„Где искати правду ?” [6]. Угорський режим вдався до жорстких дій проти
православних, які припинилися лише з входженням Закарпаття до складу
Чехословацької республіки. У 1921 р. На Підкарпатську Русь приїхав
перший сербський православний єпископ-делегат Досифей (Васич). У цьому ж
році, для православних Чехії, Моравії та Сілезії, сербський патріарх
Димитрій висвятив єпископа Горазда (Павліка). Обидва єпископи, як
належні до однієї церковної юрисдикції, проводили узгоджену церковну
політику, намагаючись добитися визнання церкви державною владою. Ця
тенденція продовжувалася й з наступними православними єпископами:
Серафимом, Іринеєм, Йосифом, Володимиром.

У 1922 р. за допомогою сенатора Ю. Лажо на Пряшівщину перебрався
архімандрит Віталій (Максименко), який організував у Ладомировій
православний монастир і друкарню. Його публіцистична та місіонерська
діяльність поширювалася не лише на Пряшівщину, а й на територію
Підкарпатської Русі.

В державному архіві Закарпатської області автор виявив документ, який
відображає діяльність єпископа Горазда (Павліка) спрямовану на зміцнення
православної церкви на Підкарпатській Русі та у Чехословаччині. Наступні
документи містять важливі фактичні дані про діяльність архімандрита
Віталія (Максименко) та його дітища – православної місії в Ладомировій.
Це джерело цінне передусім тим, що тут подається список жителів
православного монастиря Св.Йова Почаївського, характеризується їх
діяльність на ниві православ’я.

 

Ministerstvo

?kolstvi a narodni osvety

V Praze dna 26 /3 1929

Slovutny pane presidente!

D?kuji zdvo?ile jak za zpravu o tom, kdy budou pravoslavni kn?zi d?lati
zkou?ku z latky ni??iho gymnasia, tak take za sd?leni, ?e biskup Serafim
jedo do Jugoslavie. Mezitim oznamil mn? ji? take biskup Gorazd, ?e
Serafim p?ijede sem do Prahy a ?e mne nav?tivi. Vskutku take dnes
p?i?el. Dostal toti? od srbske pravoslavne cirkve/od synodu/ je?t?
n?ktere dal?i pokyny ohledn? zn?ni eparchialni ustavy a cht?l to proto
projednati s nami. My jsme ji? myslili, ?e ta v?c s cirkvi je v po?adku
a chteli jsme prav? v t?chto dnech p?edlo?iti tuto ustavu presidiu
min.rady, aby ji mohla vlada schvaliti, a to sou?asne s ustavou eparchie
?eskomoravske. Nyni tedy p?ie?el Serafim s n?kterymi novymi v?cmi,
na?t?sti ne zvla?t vyznamnymi, u nich? bude lze vyhod?t, aspon z ?asti.
Jen jeden bod ?inil pon?kud obti?i; cirkev toti? cht?la, aby po?adavek
statniho ob?anstvi u duchovnich byl praktikovan a? po uplnem
sorganisovanicirkve a po dosa?eni autokefalie. To jsme odep?eli a jen
jsme slibili, ?e dame do ustavy, ?e na?e ministerstvo mu?e v
pozoruhodnych p?ipadech do?asn? sleviti z tohoto po?adavku, kde by to
uznalo za vhodno. Serafim sam se p?i tom za?ikal, on ?e byl pro
neomezene zn?ni tohoto po?adavku, ?e v?ak srbska cirkev resp.v?t?ina
jejich pohlavar? tomu dob?e nerozumi.

Zitra p?ijde pry op?t, s Gorazdem, – dnes byl u mne s n?jakym mladym
Jugoslavcem, jen? mluvil vyborn? ?esky, tak snad bude je?t? n?co chtiti.
Kdyby cht?l penize na administrativu, odka?i jej, ?e musi o to pisemn?
po?adati, aba byl podklad pro u?edni jednani.

Je vid?ti,?e Serafim se malo do karpatoruskych pom?r? nabo?enskych a do
na?ich stat nich pom?r? pravnich vpravil, snad je na to stary nebo snad
nema smyslu pro sv?tske v?ci. Ale je ?koda, ?e misto n?ho neni tu n?kdo,
kdo by k tomu jevil vice vloh.

Jsem Vam,slovutny pane presidente, v dokonale uct? oddany

Miller[7].

17.548/31 prez.9. aprila1931.

Pravoslavna cirkev na SlovenskuDoverne!

a v Podkarpatskej Rusi.

K ?is. 17859/IV. zo d?a 16. marca 1931.

1 priloha.

Referatu ministerstva ?kolstva a narodnej osv?ty

vBratislave.

Archimandrita Vitalij Maximenko je asi 55 rokov stary, v Rusku narodeny,
do Noveho Po?ajeva / byv. Voly?ska gubernia/ p?islu?ny a p?i?iel do
Republiky d?a 9.IV. 1923 z Karlovca / Jugoslavia / a usadil sa vo Vy?nom
Svidniku, okres Stropkov.

V Novom Po?ajove bol p?edstavenym tamoj?ieho chyrneho mu?skeho
pravoslavneho kla?tora, ktory v sv?tov?j valke prav? pre svoju velk?
dolezitost hral vynikaj?cu ulohu. Vitalij bol chranencom byvaleho
ruskeho cara, mal velky vliv medzi duchov?nstvom v?bec; vo?i podrladenym
duchovnym bol ve?mi p?isny, taktie? vo?i obecnemu ?udu, s ktorym jednal
bezoh?adne.

Do stropkovskeho okresu pri?iel v dobe povale?n?j roztrp?enosti, ked
odvadzanie rokoviny a kobliny grecko-katolickym fararom bolo u?
obyvate?stvom pova?ovane za nesnesitelne bremeno a tuto naladu ved?l
vyu?ivat v tej miere, ?e ?ud v dosledku vyvinutej uspe?nej agitacie
p?estupoval hronadne k viere pravoslavnej v tom p?esv?d?eni, ?e
p?estupe?ie zbavi ho platenia cirkevnych bremien.

Je v?eobecne zname, ?e v dob? rozvoja pravoslavneho hnutia na vychodnom
Slovensku / od roku 1923-25 / bolo spachane mnoho trestnych ?inov,
ponajviac pravoslavnymi na ?kodu grecko-katolikov a stalo sa ?asto, ?e
grecko-katollcke bohoslu?by mohly byt vykonane iba pri asistencii
?etnictva. Je nesporne, ?e v obciach, kde predtym ?ili ?udia v najlep?ej
shode, bola ?irena nabo?enska nesna?anlivoslt; nedalo sa ale zistit
bezpe?ne, ?i poburovate?om bol Vitalij Maximenko, ktory ked prevadzal
podzemnu agitaciu – robil to tak obratne, ?e pri ?inu nebol nikdy
pristihnuty, acko?vek pod?a verejnej mienky v nabo?enskej rozharanosti
mal hlavnu ucast on.

V roku 1924 – 1935 bol v Ladomirovej za jeho dozoru postaveny
pravoslavny kostol nakladom viacej ako 200.000 K?, na ktorom je e?te asi
72.000 KS dlhov. D?a dosluchu boly v ?echach prevadzane 12 osobami
sbierky na pomnik v Ladomirovej k ucteniu pamiatky vo valke padlych a
rovne? boly sbierane peniaze na tento kostol, ktory bol v poslednom ?ase
prehlaseny za pamlatnlk vo valke padlych vojakov.

Po vybudovani tohoto kostola pres?ahoval sa Vitalij s ostatnymi mnichmi
z Vy?. Svidniku do Ladomirovej, kde si pri kostole postavili kla?tor
/t.zv. monastyr/.

V roku 1928 zariadil si Vitalij v tejto budove knihtla?larnu, kde tla?i
14 denny periodicky ?asopis ”Pravoslav-naja Karpatskaja Rus”, kalendare,
modlitebne kni?ky a pod.

Vae??inu tla?iv odosielaju reholnicl do cudziny / ako do Ameriky, Ciny
atd./ a z toho sa ?ivia ved?a podpor, ktore dostavaju z cudziny. O tom,
?e reholnici su v ?ulom styku takmer s celym svetom a ?e su vydatne
hmotne podporovani sved?i okolnost, ?e vo filialke jednej banky vo
Vy?nom Svidniku stale menia cudzie valuty, jednak americke dolare, tak
japonske, ?inske, rumunske, grecke, bulharske a juhoslovanske peniaze.

Teraz je v monastyre v Ladomirovej asi 18 osob, ktori su vae??inou ruski
emigranti a tie? byvali kozacki dostojnici. Ostatni reholnici su
prislu?nikmi ?SR. z Podkarpatskej Rusi, su podpriemerneho vzdelania a
nie slubneho zovnaj?ku.Povod mnichov, predo?lu ich politicku ?lnnost
atd. je ve?mi ?a?ko zistit. Nezdaju sa byt takymi ?udmi – pokia? su
emigrantmi – ktori by za pobyt v ?SR. boli Republike povda?ni, a?prave
ani nelzae ich vinit z neloyality. ?iju len medzi sebou a uskostlive
vyhybaju sa ka?dej kolisii s uradmi.

Tieto osoby zamestnane su v tla?iarni monastyru a pripravuju sa na
k?azske povolanie. Po dvojro?nom pobyte v Ladomirovej podrobuju sa v
Chustu zku?ke z bohoslovia. Je napadne, ?e takmer ka?dy pri tejto zku?ke
obstoji, a?ko?vek ich vedomosti po stranke v?eobecnej inteligencie su u
niektorych a? prili? slabe.

vliv a drzi ich v naprostej kazni. Kto sa previni proti kla?tornemu
poriadku, je ihne? prepusteny. Tak ku prikladu pred 2 rokmi oholil si
jeden kandidat proti zakazu svoju bradu a bol pre tento ?in z kla?tora
Vitalijom vykazany.

V monastyre vydavany ?trnastldennik bol vedeny z po?iatku v duchu
nabo?enskom a len ob?as zauto?il miernym sposobom oproti
grecko-katolickej cirkvi. Av?ak v poslednom ?isle tohoto ?asopisu zo d?a
15. marca 1931, ?. 6. v ?lanku “Cto jest unija vosto?naho obzjada”
vyzyva sa ?ud pravoslavny, aby sa zriekol grecko katolikov, lebo ich
jednanie je podle a oni su presiaknuti bol?evizmom a za peniaze a vyhody
su na v?etko schopni.

V roku 1931 zamy??a archlmandrita Vitalij vybudovat v Ladomlrovej
seminarium a sice na parcelach ?. 252 B.456B1, a 457 Bl, ktore le?ia nad
pravoslavnym kostolom. Je zaujimave, ze tieto parcely ako aj c.149 B2,
na ktorej stojimonastyr, patria jemu a pozemnokniznym vlastnikom je on.
Seminar ma byt poschodovy v rozlohe 50 x 20 m. K tomu u?elu zmieneny
?asopis vyzyva k sbierkam a v poslednom ?ase pi?e, ?e pravoslavni v
Amerike venuju ro?ite 6.000 dolarov na udr?ovanie semeni?ta.

Archimandrita Vitalij neustale chodi v obciach okresu stropkovskeho
lakajuc ?udi k vstupu do pravoslavnej cirkve, ale u? s malym vysledkom,
lebo pravoslavie prekro?ilo kulmlna?ny bod. To potvrdzuje skuto?nost, ?e
prihla?ky o prestupeni 2 cirkve greckokatolickej do pravoslavnej
nedochadzaju expoziture okresneho uradu vo Vy?. Svidniku tak ?asto, ako
e?te v roku 1926 – 1927, kedy dochadzaly hromadne.

Vitalij nebol dosia? pristihnuty pri nezakonnom jednani, k uradom je
dost lojalny. O kulturne povznesenie ?udu sa nestara, ba udr?iava ho v
povere.

Jeho ?innosti je venovana aj nadalej pozornosi. Expoziture okresneho
uradu vo Vy?. Svidniku sa su?asne uklada, aby sem predlo?ila bli??ie
informacie o v?etkych obyvateloch monastyru v Ladomirovej.

Krajinsky prezident:

Orszagh v.r. [8].

1/76 prez. 1932.12. januara 1932

Pravoslavna cirkev na Slovensku

a PodkarpatskejRusi.

Referatu ministerstva ?kolstva a narodnejosvety

vBratislave

Dodatkom k pripisu zo d?a 9.IV. 1931, c. 17548 prez. sa sde?uje, ?e v
pravoslavnej cirkvi v Ladomirovej nenastaly ?iadne pozoruhodne zmeny.
Archimandrita Vitalij Maximenko predstaveny kla?tora v Ladomirovej
nechal v roku 1931 na svojom pozemku u kla?tora napalit asi 80.000 tehal
na stavbu seminara, ktory zamy??a postavit pri kla?tore v Ladomirovej,
ku ktorejto stevbe ro?nici u? aj vozia potrebny kame?.

Archimandrita Maximenko vyzyva svojich veriacich v ?asopise
”Pravoslavnaja Karpatskaja Rus” ku sbierkam na tento seminar. Ob?as
dostava pe?a?ite dary, hlavne z cudziny. Tak posledne do?lo mu d?a
doveryhodnej zpravy za?iatkom decembra 1931 z Ameriky 5.000 K?, ako dar
na tento seminar.

Prave chysta sa na cestu do Ameriky Vasilij Ivanovic Pta??uk, mnich v
Ladomirovej, ktory zamy??a v Amerike osobne prevadzat sbierku na tento
seminar.

Pre ?lanok “?to jest Unia vosto?naho obrjada” uverejneny v ?asopise
”Pravoslavnaja Karpatskaja Rus” bolo na archimandrituVitalija Maximenka
z Ladomirovej pre pre?in § 14. bod 3. zak. na ochranu republiky u?inene
trestne oznamenie u okresneho sudu vo Vy?nom Svidniku.

Tla?ovuu prehliadku ?asopisu ”Pravoslavnaja Karpatskaja Rus” vykonava
Arpad Roman, byv. notar v Ladomirovej, lebo cyriliku ?iaden z personalu
expozitury okresneho uradu vo Vys. Svidniku neovlada. Pripadne zvla?t
pozoruhodne udalosti, oznami menovany po vykonani prehliadky ihned
cie?om pripadneho dal?ieho opatrenia expoziture okresneho uradu vo
Vy?nom Svidniku.

Pri kontrole kla?tora d?a 12. decembra 1931, v Ladomirovej bolo zistene,
?e sa tam zdr?uje celkom 23 osob, z ktorych je 10 cudzich ?tatnych
prislu?nikov. Zcudzich ?tatnych prislu?nikov niektori maju riadne
cestovne pasy, niektore v?ak len preukazy, vystavene ministerstvom
zahrani?ia pre emigrantov, ktore su v?ak neplatne, a ich majitelia boli
okresnym uradom vo Stropkove vyzvani na zadova?enie si t.zv.
nansenovskych pasov.

Osoby zdr?ujuce sa v ladomirovskom pravoslavnom kla?tore su nasledujuce:

l./ Vitalij Maximenko dna 8.8. 1870 v Lipsku / okres Rovno Ruske Polsko
/ narodeny, tamtie? prislu?ny – bytom v Ladomirovej, okr. Stropkov, syn
Jana a Efrasini rod. Diakovskej, rusky emigrant, archimandrita
pravoslavneho kla?tora v Ladomirovej, slobodny, pravoslavny, vy??ieho
vzdelania, majetny, domnele zachovaly. Menovany v poslednych d?och
obdr?al ?eskoslovenske ?tatne ob?ianstvo.

2./ Filimon Nikitin, d?a 1.1. 1860 v Lodejnoe Pole, gub.Oloneckaja /
Rusko / narodeny do Finska, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov syn
Filimona a Matrony Andranovny, slobodny, mnich, pravoslavny. Rus,
nemajetny, domnele zachovaly.

3./Dykyj Michal, d?a 28.l. 1899 v Majkope, Kubanska Oblast / Rusko /
narodeny, tamtie? prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov,syn
Jevseje a Pilergye rod. Makyjanko, slobodny, predchadzajuce zamestnanie
podpiru?ik v armade gen. Vrangela, pravoslavny, Rus, mnich, nemajetny,
domnele zachovaly.

4./ Hariton Michalin d?a 28.9.1875 v Ro?destvenskoje, Orlovska guber?a /
Rusko / rodeny, traitie? prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov
byvajuci, syn Gregora a Marie rod. Michalinovej, pravoslavny, mnich,
predchadzajuce zamestnanie, kapitan na monaatypskej lodi, nemajetny,
domnele zachovaly.

5./ Serafin Ivanov, d?a 1. IV. 1897 v Kursku / Rusko / narodeny, do
Srbska prislu?ny, bytom v Ladomirovej, pravoslavny mnich, predchadzajuce
zamestnanie poru?ik v ruskej a potom vo Vrangelovej armade,slobodny,
nemajetny,domnele zachovaly.

6./ Vecislav Popov, d?a 6.X. 1879 v Kursku, / Rusko / narodeny, tamtie?
prislu?ny, bytom v Ledomirovej, okres Stropkov, syn Andrejf a Barbory
rod. Popovej, pravoslavny mnich, slobodny, predchadzajuce zamestnanie
okresny na?elnik v Izumu, gubernia Gharkovska, nempjetny, domnele
zachovaly.

7./ Dimitrij Nikitin, d?a 20.X. 1896 v Petrohrade / Rusko /
narodeny,tamtie? prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn
Dimitrija,pravoslavny, mnich, slobodny, nemajetny, udajne zachovaly.

8./ Viktor Karakaj, d?a 11.09. 1895 v Jekaterinoslave / Rusko /
narodeny, tamtie? prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn
Pavla a Praskievy rod. Popovej, pravoslavny, mnich, nemajetny domnele
zachovaly.

9./ Pavel ??urov / Jov. Diakon / d?a 29.VII. 1902 v Taganrodu, / Rusko /
narodeny, tamtie? prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn
Alexeja a Praskievy,rod. ?erno?ovej, pravoslavny mnich, nemajetny,
udajne zachovaly.

10./ Struve Sava Petrovi?, d?a 11.X. 1900 v Petrohrade / Rusko/
narodeny, tamtie? prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn
Petra a Antonie rod. Heordovej, pravoslavny mnich, slobodny, nemajetny,
udajne zachovaly.

11./ Vasilij Ivanovi? Pta??uk, d?a 1.1. 1874 v Trojanovce, / Rusko /
narodeny a prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn Ivana a
Ireny rod. Alexejovej, pravoslavny k?az, slobodny, nemajetny, udajne
zachovaly.

12./ Vasil Nesuch, 22.VII. 1892 v Treble, okres Tia?ovo narodeny a
prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, slobodny, greckovychodny
missionar, teraz mnich v pravoslavnom kla?tore v Ladomirovej, nemajetny,
domnele zachovaly.

13./ Vasil Petrovce, d?a 5.11. 1913 v Osoju, okres Ir?ava narodeny a
prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn Dimitra a Anny rod.
Vasilcovej,slobodny, pravoslavny, u?i sa mnichom, nemajetny, udajne
zachovaly.

14./ Michal Bobik, d?a 17.11. 1903 v Horin?ove, okres Chust narodeny a
prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okrea Stropkov, syn Ivana a Polany rod.
Vahurovej, slobodny, predtyn zemedelec, teraz mnich, pravoslavny k?az,
nemajetny, domnele zachovali.

15./ Juraj Batyko, dna 15.9. 1902 v Dubravke, okres U?horod narodeny a
prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn ?tefana a Marie
rod.Kurucovej, slobodny, predtym zemedelec, teraz mnich, nemajetny,
domnele zachovaly.

16./ Teodor Vojtko, d?a 14.III. 1910 v Ni?. ?abine, okres Medzilaborce
narodeny a prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn Andreja a
Uli rod., slobodny, pravoslavny, delnik, nemajetny, domnele zachovaly.

17./ Michal Rus?ak, 27.11. 1910 vo Vulchovci, okres Tia?ovo narodeny a
prislu?ny, bytom v Ladomirovej okres Stropkov, syn Michala a Cecilie
rod. Fedeni?ovej, slobodny, pravoslavny, robotnik, nemajetny, zachovaly.

18./ Michal Motiko, d?a 8.9. 1919 v Ladomirovej, okres Snina narodeny a
prislu?ny bytom v Ladomirovej okres Stropkov, syn ?tefana a Marie rod.
Fedur?ovej, slobodny, pravoslavny robotnik, nemajetny, udajne zachovaly.

19./ Michal Va?kan, d?a 1.1. 1917 v Ize, okres Chust narodeny a
prislu?ny bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn Michala a Aksiny rod.
Chvust, slobodny, pravoslavny, robotnik, nemajetny, udajne zachovaly.

20./ Ivan Ro?kanin, d?a 19.XII. 1917 v Ladorairove, okres Snina,
narodeny a prislu?ny, bytom v Ladomirovej okres Stropkov, syn Michala a
Julie rod. Fedorkovej, slobodny, pravoslsvny, robotnik, nemajetny,
udajne zachovaly.

21./ Demeter Dudla, d?a 10.X. 1906 v ?irokom Luhu, okres Tia?ovo
narodeny a prislu?y, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn Michala a
Ireny rod. Abidenkovej, slobodny, pravoclevny mnich, predtym zemledelec,
nemajetny, udajne zachovaly.

22./ Pavel Nyilabovi?, d?a 23.XII. 1905 vo Volovci, okres Ni?ne Vere?ky,
narodeny a prislu?ny, bytom v Ladonlrovej okres Stropkov, syn Vesila a
Anny rod. Madarovej, slobodny, pravoslavny mnich, predtym robotnik,
nemajetny, udajne zachovaly.

23./ Jan Michalec, dna 29.1. 1912 v Klenovej, okres Snina narodeny a
prislu?ny, bytom v Ladomirovej, okres Stropkov, syn Juraja a Heleny rod.
Romanovej, slobodny, pravoslavny, robotnik, nemejetny, udajne zachovaly.

Pravoslavnemu hnutiu je so strany podriadenych uradov stale venovana
nale?ita pozornost a pripadne zistene zavady budu tamoj?iemu uradu
svojho ?asu sdelene.

Za krajinskeho prezidenta:

(Підпис нерозбірливо) [9].

Список літератури:

Листок. – 1885. – №18. – С. 36.

Ілько В. Закарпатське село на початку ХХ ст. (1900-1919 рр.). – Львів:
В-во Львів. Ун-ту, 1973. – С. 31.

Василий (Пронин), архимандрит. История православной церкви на
Закарпатье. – К.: Филоколия, 2005. – С. 433.

Алексей (Товт), портоиерей. Где искати правду? – Владимирово на
Словенску, 1930. – С. 4.

Кріпкі русскі шизматики // Свобода. – 1923. – 31 октобра. – С. 3.

Державний архів Закарпатської області (Далі ДАЗО). – Ф. 151. – Оп. 2. –
Спр. 907. – Арк. 1.

ДАЗО. – Ф. 9с/2. – Оп. 2. – Спр. 93. – Арк. 151-152.

ДАЗО. – Ф. 9с/2. – Оп. 2. – Спр. 262. – Арк. 27-30.

Там само. – Арк. 38-43.

Нашли опечатку? Выделите и нажмите CTRL+Enter

Похожие документы
Обсуждение

Ответить

Курсовые, Дипломы, Рефераты на заказ в кратчайшие сроки
Заказать реферат!
UkrReferat.com. Всі права захищені. 2000-2020